-          verejný sektor,

-          súkromný sektor,

-          tretí sektor a dobrovoľníci.

Verejný sektor

Verejný sektor, vládny sektor - zahŕňa všetky organizácie zriadené na základe verejnej moci s cieľom zabezpečovať verejnoprospešné služby, ktoré sú financované z verejných prostriedkov (zahŕňa napríklad ministerstvá, ale aj školy, nemocnice a pod.) Sociálne služby financované a riadené štátom, pomocou ktorých štát uskutočňuje svoju politiku (Spicker, 1996, s. 10).  Aby mohol štát realizovať svoju politiku je potrebné, aby v rámci verejného sektoru boli zriaďované:

-          služby potrebné na udržanie všeobecnej životnej úrovne – predovšetkým reziduálna starostlivosť tvoriaca určitú záchrannú sieť pre občanov, ktorí sa inak nedokážu vyrovnať so svojou sociálnou realitou,

-          služby, ktorými štát zároveň vykonáva aj kontrolnú činnosť,

-          služby, ktoré sú z ekonomického hľadiska výhodnejšie pri organizácii štátom .

Subjekty verejného sektora sa potom odlišujú podľa druhu právneho predpisu, ktorými boli zriadené na pôvodné (ústavné) a odvodené (zákonné) orgány.

Medzi ústavné orgány verejného sektora patria štátne orgány a orgány územnej samosprávy (obce a vyššie územné celky - samosprávne kraje).

Samospráva – mestá a obce, sú zriaďovateľmi a prevádzkovateľmi  zariadení sociálnych služieb, zameraných na rôzne sociálne činnosti. Na komunálnej úrovni fungujú okrem špecializovaných referátov, zariadenia:

-       pre osoby vyššieho veku: domy opatrovateľskej služby, jedálne pre dôchodcov, kluby dôchodcov, penzióny a domovy dôchodcov, strediská osobnej hygieny, zariadenia pre dlhodobo chorých,

-       pre rodiny: krízové centrá pre matky s deťmi, sociálne ubytovanie,

-       pre mládež a dospelých: útulky a azylové centrá, centrá voľného času, kultúrno-osvetové strediská, poradenské centrá pre rôzne druhy závislostí, charitatívno-sociálne centrá.

Na poskytovanie starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb obec a príslušný orgán zriaďuje tieto zariadenia sociálnych služieb : domov sociálnych služieb,

-       domov dôchodcov,

-       zariadenie chráneného bývania,

-       detský domov,

-       domov pre osamelých rodičov,

-       stanicu opatrovateľskej služby,

-       zariadenie pestúnskej starostlivosti,

-       útulok,

-       krízové  stredisko,

-       rehabilitačné stredisko,

-       zariadenie opatrovateľskej služby.

Obec zriaďuje okrem zariadení sociálnych služieb aj:

-       domov – penzión pre dôchodcov,

-       klub dôchodcov,

-       jedáleň pre dôchodcov,

-       stredisko osobnej hygieny,

-       práčovňu.

Obec zriaďuje zariadenia sociálnych služieb ako svoje rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie alebo iné právnické osoby, rozhoduje o poskytovaní starostlivosti v tomto zariadení, povinnosti platiť úhradu za služby. Utvára podmienky na záujmovú a kultúrnu činnosť, na udržiavanie fyzickej a psychickej aktivity občanov.

„Väčšina sociálnych služieb je financovaná zo štátneho rozpočtu na základe prevádzkových požiadaviek zriaďovacieho orgánu a finančných možností rozpočtu. Zariadenia sociálnych služieb s právnou subjektivitou sú väčšinou rozpočtové organizácie, finančné prostriedky na prevádzku dostávajú v plnej miere a úhrady za služby odvádzajú do štátneho rozpočtu“.

 

2.3.2 Súkromný sektor

 

Oblasť spoločnosti a ekonomiky, ktorá zahŕňa všetky podnikateľské subjekty. Označuje sa aj ako druhý alebo ziskový sektor.

Do súkromného sektora patria sociálne služby, ktoré sú poskytované súkromnými  fyzickými či právnickými osobami a môžu vznikať:

-          Ako alternatíva k štátnym službám.

-          Ako doplnok k štátnym službám.

U nás sú to fungujúce domovy dôchodcov, ktoré sú internátnymi zariadeniam, alebo málokapacitné penzióny  zachovávajúce intimitu aj vo vysokom veku a zároveň poskytujúce potrebné služby. Klient si vyberá  z alternatívnej ponuky verejného a súkromného sektoru, pričom pri výbere rozhodujú ponúkané služby, kvalita poskytovaných služieb, množstvo a ekonomická náročnosť ponúkaných služieb. Sociálnu pomoc občanovi v zmysle zákona primárne poskytujú štátne orgány a obce, neštátne subjekty podľa zákona o sociálnej pomoci nemajú rovnocenné postavenie. Neštátnym subjektom je predurčená doplnková funkcia.

Neštátny subjekt môže vykonávať a poskytovať:

-          sociálnu prevenciu,

-          vybraté činnosti sociálno – právnej ochrany,

-          sociálne poradenstvo,

-          sociálne služby

Sociálne služby poskytované neštátnymi subjektami sú:

-          opatrovateľská služba,

-          organizovanie spoločného stravovania,

-          prepravná služba,

-          starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb.

„Neštátny subjekt môže poskytovať sociálnu službu, ak je zapísaný na krajskom úrade do registra. Musí mať priestorové, personálne, materiálne a finančné podmienky na jej poskytovanie. Nevyhnutným predpokladom na začatie poskytovania sociálnej služby je preukázanie odbornej spôsobilosti a bezúhonnosti fyzickej osoby, ktorá poskytuje sociálnu službu, a zodpovedného zástupcu. Okrem toho musí byť uzatvorená zmluva o poistení za škodu pri poskytovaní sociálnej služby“.

Sociálna služba sa poskytuje na základe písomnej zmluvy medzi občanom a poskytovateľom sociálnej služby.

 

2.3.3 Tretí sektor a dobrovoľníci

Tretí sektor je sektor pôsobiaci medzi štátom a trhom. Má ďalšie členenie:

-          Neziskový sektor,

-          dobrovoľnícky sektor ,

-          nezávislý sektor,

-          charitatívne organizácie,

-          svojpomocné skupiny,

-          súkromný neziskový sektor.

 

Popri vládnom (vládne inštitúcie) a podnikateľskom sektore dotvára tretí sektor systém sociálneho rozvoja a sociálnej starostlivosti o človeka. Organizácie tretieho sektora sú tiež charakterizované ako mimovládne a neziskové, charitatívne dobrovoľnícke organizácie.

V západných demokraciách ich charakterizuje:

-          oddelenie od štátneho aparátu, ktoré je realizované formou zákona, spôsobuje, že nie sú štátom priamo riadené

-          používanie zisku na špeciálne účely, ktoré sú určené v stanovách inštitúcií a nie jeho rozdeľovanie medzi členov alebo vlastníkov

-          apolitickosť a rešpekt k existujúcej legislatíve.

Základné znaky neštátnych neziskových organizácií:

-          Verejnoprospešnosť ( humanita, charita , sociálna starostlivosť...),

-          formálna štruktúra ( majú právnu subjektivitu a môžu vstupovať do právnych vzťahov),

-          neziskovosť ( ich cieľom nie je vytvárať zisk),

-          neštátnosť (sú inštitucionálne oddelené od štátu ale môžu byť finančne podporované z verejných zdrojov),

-          samosprávnosť (majú vlastné kontrolné mechanizmy),

-          dobrovoľnícky charakter (prejavuje sa určitý stupeň dobrovoľnosti).

Dobrovoľníci, sú veľmi pestrý sektor, tvorený malými spolkami miestneho významu až po veľké, profesionálne organizácie. Rozsah služieb poskytovaný prostredníctvom dobrovoľníkov je mimoriadne široký. Zameriavajú sa na všetky úseky sociálnej práce od detí až po prácu v hospicových službách. Vykonávajú práce manuálneho charakteru, ale tiež priamu prácu s klientom, organizovanie tejto činnosti, získavanie finančných prostriedkov na činnosť atď. Dobrovoľníctvo svojim charakterom pôsobí ako doplnková služba k službám zriaďovaným štátom.